Venované jedinému, môjmu srdcu najdrahšiemu...

Autor: Lucia Svrčeková | 7.2.2014 o 15:00 | (upravené 7.2.2014 o 15:33) Karma článku: 9,01 | Prečítané:  1811x

„Ociiiiii, už stačí!“ Kričala som z posledných síl. Snažila som sa pred ním utiecť. Bola som Jerry a on ten veľký sivý kocúr, ktorý sa snažil dolapiť malú, ale za to veľmi otravnú myšku. „Neotáčaj sa, neotáčaj!“ šepkal môj vnútorný, občas fakt otravný, hlas. Ako vždy, ani tentokrát som ho neposlúchla. Pomaly som pootočila hlavu a ... Nemožné! Zas ma dobehol! Jeho silné ruky ma zodvihli až k nebu. Víťazoslávne ma niesol na pleci za sprievodného smiechu všetkých našich blízkych. Opatrne ma položil na červenú deku rozprestretú na malom kopčeku pred chatou. A znovu sa začala naša nevinná bitka. Šteklila som ho svojimi malými tučnými rúčkami a nechávala som sa unášať vo vlnách nášho spoločného smiechu.

Ale zrazu...zrazu všetko stíchlo. Zmizla chata, červená deka, dokonca aj vyležaná tráva vyzerala akoby jej práve Boh vdýchol nový život. Úsmev z mojej tváre sa tiež kamsi vytratil, hoci ten jeho sa stále odrážal v mojej mysli. Otvorila som oči zaliate slzami. Uvidela som biele prenikavé svetlo. A vtom som si uvedomila, že to sa ma len Slnko snaží prebudiť z nádherného sna. Nie, už nie som to malé päťročné dievčatko. Srdce mi búchalo tisíckrát rýchlejšie ako zvyčajne. Prehodila som cez seba teplú perinu a nútila som samú seba znovu sa tam vrátiť. Vrátiť sa do tej mysľou vytvorenej chvíle, v ktorej sme sa všetci cítili akosi bezhranične šťastní.

Nepodarilo sa mi to. Hoci som si každý večer ľahla do postele s nádejou, že ťa zas uvidím. Hoci som si každý deň pozerala fotografie v našom rodinnom albume. Hoci som celé dni myslela len na teba a na svoj sen, ty si sa už nevrátil. Kde si? Každý deň ťa hľadám. Možno sa skrývaš za tou veľkou hnedou fotelkou v obývačke. Alebo sa vari vôbec neskrývaš, len ja ťa nedokážem nájsť?

Chýbam ti? A chýbaš aj ty mne? Alebo som si už zvykla na tvoju neprítomnosť? Neviem, kde teraz bývaš. Bývaš tam sám? Alebo je s tebou aj starká so starkým? Je tam teplo alebo sa zamotávaš do novej deky z veľkého nebeského obchodu, v ktorom sa neplatí žiadnymi peniazmi s tvárou Andreja Hlinku ako na slovenskej, mnohými zabudnutej, tisíckorunáčke?

Už prešlo toľko veľa času. Čas vraj lieči všetky rany. Tak prečo tá moja ešte stále nie je zahojená? Každý deň sa usmievam aj na ľudí, ktorých nepoznám. Pretože možno ten nič netušiaci pán, ktorý každé ráno chodí okolo mňa na bicykli, keď bežím do školy, si ty. Možno si si vzal podobu niekoho iného, aby si mohol vidieť, ako vyrástol tvoj malý šibal. A odrazu sa z toho nič netušiaceho cyklistu stáva jeden veľký prefíkanec. Keby som verila, že je to pravda, v najbližšie ráno by som prikázala kolesám na jeho bicykli, aby sa prestali točiť a silno by som toho chlapíka objala. Ale ja neverím. Už nie.

A aký je dnes deň, ak včera bol piatok a zajtra bude sobota? A prečo ľudia nedokážu lietať tak ako vtáky? A prečo jediné, na čo dokážem myslieť sú tvoje tmavohnedé oči? Tie isté oči, do ktorých sa každodenne pozerám v odraze nášho veľkého zrkadla. Zrkadla, do ktorého si kedysi hľadel aj ty.

 

Pamätáš?

Akoby to včera bolo,

keď som začula tvoje posledné slovo.

Stále ruku tvoju držím,

nezabudnúť, to sa snažím.

Je ťažké nepočuť smiech tvoj,

na vlastný tieň kričím: Prosím, STOJ!

Všade takého pána hľadám,

ktorému keď úsmev svoj dám,

spoznám v ňom Teba.

Tak ťa hľadám a nachádzam,

očami svojimi ťa sprevádzam,

keď tvoju fotku po izbe nosím,

uvidieť ťa, Boha prosím.

Z neba počuť smiech hlasný,

dcéra moja, svetlo zhasni.

Zavriem oči, tmu vidím,

zvláštny dotyk zrazu cítim.

Môjho srdca dotkol si sa,

zajtra znovu narodím sa.

Viem, že pri mne stále stojíš,

aj keď ukázať sa mi sa bojíš.

Nie, nebudem sa ja viac báť,

stane sa len to, čo sa má stať.

Ľúbim ťa a navždy budem,

počkaj na mňa,

raz za tebou prídem

a už nikdy nebudeme sami.

 

S nekonečne konečnou láskou TVOJA dcéra Lucka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?