Písané pocitmi včerajška

Autor: Lucia Svrčeková | 15.5.2014 o 14:41 | Karma článku: 5,26 | Prečítané:  910x

Drahý môj priateľ !    Kedysi si sedel vedľa mňa a hrial moju večne studenú ruku vo svojich teplých dlaniach. Pamätáš? Bolo zima a ty si si na ruky navliekol akési zvláštne chlpaté rukavice. Tvoj dotyk bol šteklivý. Smiala som sa a v tvojich očiach lietalo tisíce iskričiek. No stalo sa to, čo nečakal ani jeden z nás. Alebo ty si to tušil? Či si si to vari dopredu naplánoval? Tie milé iskry vytvorili nemilý oheň, ktorý medzi nami vypálil hlbokú priepasť. Postavil si sa na jeden jej okraj a nemo si sa na mňa díval. Tvoj pohľad prepálil moje srdce.

Viem, spomienky bolia. Bolí každá jedna rana, hoci je už zahojená. Či sa azda mýlim? Možno spomienky nepatria nám, len našej minulosti. Sú kvetom, ktorý vo váze zvädol a bol nahradený iným - rozkvitnutým a voňavým. A na ten starý sa jednoducho zabudlo.

Spomínaš si, keď som sa raz (možno aj viackrát) tvárila akoby som práve zjedla kyslý citrón? Všetko odrazu strácalo význam. Bol si to práve TY, kto dal môjmu svetu nový rozmer. Povedal si len pár jednoduchých viet. Viet, ktoré ešte aj dnes zamestnávajú moju myseľ.

Povedal si : „Však sa pozri na ľudí okolo seba. Ak sa smejú - si ich šťastie. Ak plačú - môžeš byť ich útechou. Každý z nás je niekto, ale nik tu nie je pre seba, ale pre iných. A keď si toto človek uvedomí, bude šťastný aj on sám.“

Síce neviem, kde presne teraz si. Neviem, či budeš čítať tieto riadky. Dokonca ani netuším, či veríš, že pár jednoduchých slov môže v niekom zanechať tak hlbokú stopu. Jediné, čo viem je, že môj život sa stal vďaka tebe a tvojím slovám neobyčajným.

Čo by si urobil, keby si zistil, že dnešný deň je posledným dňom tvojho života? Už nespočetnekrát som mala možnosť počúvať odpovede ľudí na túto otázku. Niekto by sa nevedel zmieriť s osudom, iný by urobil nejakú odvážnu vec, na ktorú sa nikdy predtým neodhodlal. Prečo nemáme odvahu žiť v danom okamihu? Prečo veci dokončujeme vždy na poslednú chvíľu? Prečo všetko nechávame na NÁHODU?

Náhodou sme sa spriatelilináhoda naše cesty rozdelila. Nestihla som sa s tebou podeliť o všetky svoje radosti, ba ani starosti. Nestihla som ti ani opísať svoje pocity a ty si aj tak zrazu kráčal iným smerom. Sledovala som, ako odchádzaš. Chcela som kráčať vedľa teba. No predo mnou bolo toľko nových lákavých možností. Ocitla som sa v akomsi labyrinte. Mala som dve možnosti. Buď, alebo. Nedokázala som ťa zastaviť. Vzdala som sa niečoho, na čom mi tak veľmi záležalo. Bolelo to. Vietor mi fúkal priamo do tváre a ja som sa pýtala svojho vlastného JA, prečo sa to stalo práve mne. Odpoveď však neprišla.

Dnes už odpoveď poznám.V živote sa niekedy musíme vzdať vecí alebo ľudí, na ktorých nám záleží, aby mohli prísť iné možnosti, ktoré nás priučia niečomu novému. Každý človek v nás zanecháva určité pocity. Hoci niekto vstúpil do nášho života a zdržal sa v ňom len krátky čas, malo to svoj zmysel. Bol tu pre nás v danej chvíli, v ktorej sme potreboval my jeho, on nás.

Vážim si každú jednu chvíľu, kedy sa na mňa niekto z mojich priateľov usmieva. Milujem tie jamky, ktoré ozdobia tvoje líčka vždy, keď sa usmeješ. Milujem tie chvíle, keď sa spolu smejeme tak dlho, že tebe začnú tiecť z očí slzy. Milujem, keď sa na mňa usmeješ a ten úsmev mi pripomenie, že nechcem kráčať vedľa teba, no ani ty vedľa mňa. Pretože chceme kráčať SPOLU.

Áno, v živote sú ťažké skúšky, kedy potrebujeme byť niekým utešení. Ale napriek tomu môžem úprimne povedať, že SOM ŠŤASTNÁ ! Pretože mám okolo seba neskutočné množstvo skvelých ľudí, ktorí ani sami nepoznajú svoju vysokú cenu. Možno nemôžeme zmeniť celý svet, ale môžeme zmeniť svet jedného človeka. Úsmevom, objatím, povzbudivým slovom. Preto buď šťastím a zároveň útechou pre tých, ktorí ťa potrebujú. Vytvoríš tak nebo na zemi. :) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?